O mne

Neskoro, ale o to viac intenzívne...

S fotením som začal pomerne neskoro. Ale ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro. 

V novembri v roku 2016 som napísal Ježiškovi a ten sa zľutoval a doniesol mi moju prvú ozajstnú zrkadlovku :) .

Od vtedy začala moja kariera fotografa (smiech). Fotil som síce i pár rokov pred tým ale to bolo o ničom. Moja mladšia dcéra hrávala za Nitru hádzanú a tak som skúšal  kompaktom na automatiku urobiť prvé fotky. Bola to hrôza. V pohybe všetko rozmazané, ale i tak sa baby tešili z pár statických obrazkov.

Kontaktoval som šefa športovej rubriky Nitrianskych novín, Martina Kiliana. Vďaka nemu som sa neskôr dostal na mnoho akcii, na ktoré by som sa inak ako obyčajný človiečik nedostal. Vďaka Kili!

Moja cesta bola tŕnistá ako u každého kto začínal. Celý život som mal nejak šťastie na dobrých ľudí a i tu to nebolo inak. Chcel by som sa preto veľmi poďakovať fotografovi Ondrejovi Bobekovi, ktorý bol môj guru a vo veľa veciach mi pomohol. Vďaka Ondrík!

A potom to už bolo len o praxi. Začínal som na dedinskom futbale a postupne som sa prepracoval na extraligové ihriská, palubovky a zimné štadiony, až k zápasom našich reprezentačných tímov.

A ostatné je už prítomnosť..))